Svätý prepodobný mučeník Nikón a jeho učeníci, ktorí boli s ním umučení
Nikón sa narodil v Neapoli (dnešné južné Taliansko) okolo roka 180 ako syn pohanského otca. Jeho matka bola síce kresťanka, ale nepodarilo sa jej priviesť svoje dieťa k viere v Krista, takže po dosiahnutí dospelosti sa Nikón celou svojou dušou oddal vojenskej službe a hýrivému životu.
Keď však bojoval so svojím oddielom na Východe, dostal sa do nepriateľského obkľúčenia. V smrteľnom nebezpečenstve si spomenul na ponaučenia svojej matky a sľúbil Bohu, ktorého ona uctievala, že ak to prežije, dá sa pokrstiť. Prežehnal sa, zvolal “Pane Ježišu Kriste, pomôž mi!" a vrhol sa doprostred svojich nepriateľov. S Božou pomocou všetkých porazil a neprestal bojovať, kým ich neprinútil s hanbou ustúpiť. Jeho nesmierna odvaha všetkých prítomných šokovala.
Po návrate domov prezradil Nikón svojej šťastnej matke, že sa chce dať pokrstiť. Keďže kvôli krutému prenasledovaniu nebol v Neapoli nijaký kňaz, nasadol na loď smerujúcu do Byzancie. Keď sa doplavil sa na ostrov Chios, vystúpil na vysoký vrch, osem dní sa postil a prosil o pomoc. Vtedy mu Pán poslal svojho svätého anjela, vďaka ktorému našiel loďku, nasadol na ňu a po dvoch dňoch plavby prišiel na vrch Ganos. Tam ho Božím riadením stretol kyzycký biskup Theodosios, ktorý sa spolu s mnohými mníchmi skrýval v jaskyni. Poučil ho o pravdách svätej viery, pokrstil ho v mene presvätej Trojice a udelil mu sväté tajomstvá myropomazania i eucharistie. Nikón prijal tiež anjelský stav - mníšstvo - a natoľko sa vzmáhal v čnostiach, že bol pre všetkých bratov žiarivým príkladom nábožnosti.
Po troch rokoch sa Theodosiovi zjavil Pánov anjel a prikázal mu, aby Nikóna vysvätil na biskupa, čo Theodosios urobil. Keď už zomieral, zveril Nikónovi všetkých sto deväťdesiatich mníchov a prikázal mu, aby sa spolu s bratmi sa odplavil na Sicíliu. Vďaka uposlúchnutiu tohto príkazu sa bratia zachránili pred blížiacimi sa barbarmi.
S Božím súhlasom sa Nikón zastavil v Neapoli, aby pozdravil svoju matku. Keď ho zbadala, so slzami radosti mu padla na hruď a bozkávala ho. Potom urobila veľkú poklonu a povedala: “Ďakujem tvojmu presvätému menu, Pane, že si mi doprial uvidieť môjho syna v anjelskom stave a biskupskej hodnosti. A teraz, môj Vládca, vypočuj mňa, svoju služobníčku, a prijmi moju dušu do svojich rúk." Po týchto slovách zomrela. Prítomní oslavovali Boha a pochovali ju za spevu žalmov. Keď sa po meste rozniesla správa o Nikónovom príchode, navštívili ho deviati vojaci, jeho niekdajší spolubojovníci, aby sa porozprávali. Po rozhovore s ním uverili v Ježiša Krista, dali sa pokrstiť a pridali sa k nemu.
Nikón a jemu zverení mnísi odišli na Sicíliu a usadili sa tam na pustom mieste pri tauromenijskom vrchu neďaleko rieky Asin. Vysadili nádhernú záhradu a živili jej plodmi.
Po štyridsiatich rokoch za vlády cisára Décia (249 - 251) však vypuklo ďalšie kruté prenasledovanie kresťanov a správcovi tejto oblasti Quintiniánovi oznámili, že neďaleko odtiaľ žije s mnohými bratmi biskup Nikón. Vtedy všetkých sto deväťdesiatich deviatich mníchov chytili a žiadali ich, aby sa zriekli Krista. Keď to odmietli, bodali ich zbraňami a postupne im odrezávali časti tela. Keď to nepomohlo, na Quintiniánov príkaz ich sťali. Biskupa Nikóna pálili ohňom, ale on zostal nedotknutý, preto ho priviazali za nohy k divým koňom, aby ho ťahali po zemi, ale kone sa nechceli pohnúť z miesta. Potom mu odrezali jazyk, kameňovali ho a napokon sťali, pričom jeho telo hodili na neznáme miesto, aby ho zožrali zvieratá a vtáky.
Okolo miesta, na ktoré hodili Nikónovo telo, prechádzal však istý pastier posadnutý zlým duchom. Keď ho nečistý duch zbadal, zhodil pastiera tvárou na zem, veľkým hlasom volal: “Beda mi, beda mi! Kam môžem utiecť pred Nikónovou tvárou?" a vyšiel z neho von. Od vyliečeného pastiera sa dozvedel o mieste uloženia Nikónovho tela biskup mesta Messiny a spolu s duchovenstvom ho pochoval.
S vierou sa obráťme k svätému prepodobnému mučeníkovi Nikónovi a jeho učeníkom, aby všetkým nekresťanom vyprosili milosť spoznať jediného pravého Boha vo Svätej Trojici a úprimne mu slúžiť po celý život.
Autor: ThLic. Marcel Gajdoš
Mená dnešných svätcov pochádzajú z latinčiny. Terencius je priezvisko rímskeho rodu a Pompejus znamená „päť“. Terencius a jeho spoločníci trpeli v Afrike v čase prenasledovania za cisára Décia (249-251) a guvernéra Fortunacia. Grécke miney spomínajú, že ich bolo štyridsať a okrem Terencia a Pompeja, výslovne spomínajú mená: Afrikánus, Maxim, Beno, Alexander a Teodor. Po krutom mučení ich sťali. Terencius a jeho spoločníci zomreli v roku 250.nZa čias byzantského cisára Teodóza preniesli okolo roku 826 pozostatky dnešných mučeníkov do Konštantínopolu.
Zdroj: www.dku.grkatpo.sk