Utiereň 2.2.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)

Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 1. hlas

Raduj sa, milostiplná Bohorodička, Panna, * lebo z teba vzišlo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš. * On je svetlo tých, čo prebývajú v temnotách. * Veseľ sa aj ty, starec spravodlivý, * lebo si mal v náručí Spasiteľa našich duší, toho, čo nám daroval vzkriesenie. (dvakrát)**

Sláva i teraz, 1. hlas

Raduj sa, milostiplná Bohorodička, Panna, * lebo z teba vzišlo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš. * On je svetlo tých, čo prebývajú v temnotách. * Veseľ sa aj ty, starec spravodlivý, * lebo si mal v náručí Spasiteľa našich duší, ** toho, čo nám daroval vzkriesenie.

7. katizma

Žalm 46

Tlieskajte rukami, všetky národy, * jasajte Bohu hlasom radostným. – Lebo Pán je najvyšší a hrozný, * nad celou zemou veľký kráľ. – Podmaňuje nám národy * a pohanov nám kladie pod nohy. – On pre nás vybral dedičstvo, * slávu Jakuba, ktorého má rád. – Za jasotu vystupuje Boh, * Pán vystupuje za hlaholu poľnice. – Spievajte Bohu, spievajte, * spievajte nášmu kráľovi, spievajte. – Pretože Boh je kráľom celej zeme; * spievajte mu chválospev. – Boh kraľuje nad národmi, * Boh sedí na svojom svätom tróne. – Kniežatá národov sa spolčujú * s národom Boha Abrahámovho. – Veď Bohu patria mocní zeme, * tak veľmi je vyvýšený.

Žalm 47

Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha. – Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * celej zemi na radosť. – Vrch Sion, tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa. – Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana. – Lebo hľa, králi sa spolčili * a utvorili jeden šík. – No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, * zmiatli sa a dali sa na útek; – hrôza ich tam schvátila, * bolesti ako rodičku, – ako keď východný víchor * rozbíja lode taršišské. – Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, * v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky. – Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo * uprostred tvojho chrámu. – Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; * tvoja pravica je plná spravodlivosti. – Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú * nad tvojimi výrokmi. – Obíďte Sion a obklopte ho, * spočítajte jeho veže. – Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, * aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu, – že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: * on sám nás bude stále sprevádzať.

Žalm 48

Čujte to, všetky národy, * počúvajte, všetci obyvatelia zeme; – vy všetci, prostí aj vznešení, * všetci vospolok, bohatí aj chudobní. – Moje ústa hovoria múdrosť * a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné. – K prísloviam ucho nakláňam, * pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu. – Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, * keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť? – Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu * a chvastajú sa nadmerným bohatstvom? – Veď sám seba nevykúpi nik * ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. – Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, * aby človek žil naveky a zánik neuzrel. – Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák, * a cudzím nechávajú svoje bohatstvo. – Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, * aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien. – Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný. – Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, * a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú. – Ako ovce sa ženú do priepasti * a smrť je ich pastierom. – Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: * podsvetie im bude príbytkom. – No moju dušu Boh vykúpi, * z moci podsvetia ma iste vezme k sebe. – Netráp sa, ak niekto bohatne * a ak sa poklad jeho domu zväčšuje. – Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, * jeho poklad s ním nepôjde. – Aj keď si blahoželal za živa: * „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,” – predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť, * a tí už nikdy svetlo neuzrú. – A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 49

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril * a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ. – Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; * náš Boh prichádza a už nemlčí: – pred ním je žeravý oheň * a vôkol neho búrka mohutná. – On nebo i zem volá z výšavy * na súd nad svojím národom: – „Zhromaždite mi mojich svätých, * čo zmluvu so mnou spečatili obetou.” – A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, * veď sudcom je sám Boh. – Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť * ja, Boh, čo tvojím Bohom som. – Neobviňujem ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále sú predo mnou. – Viac z tvojho domu býčky neprijmem * ani capov z tvojich čried. – Lebo mne patrí všetka lesná zver, * tisícky horskej zveriny. – Poznám všetko vtáctvo lietavé, * moje je i to, čo sa hýbe na poli. – Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; * veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa. – Vari ja hovädzie mäso jedávam * alebo pijem krv kozľaciu? – Obetuj Bohu obetu chvály * a Najvyššiemu svoje sľuby splň. – A vzývaj ma v čase súženia: * ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.” – No hriešnikovi Boh hovorí: * „Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš? – Veď ty nenávidíš poriadok * a moje slovo odmietaš. – Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu * a s cudzoložníkmi sa spolčuješ. – Zo svojich úst vypúšťaš zlo * a klamstvá snuje tvoj jazyk. – Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, * syna svojej matky potupuješ. – Toto páchaš, * a ja by som mal mlčať? – Myslíš si, že ja som ako ty: * teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí. – Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, * inak vás zahubím a nik vám nepomôže. – Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; * a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.”

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 51

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, * čo sa zmôžeš iba na ničomnosť? – Úklady strojíš deň čo deň, * jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník. – Zlo miluješ viacej než dobro, * lož väčšmi ako pravdu. – Najmilšie sú ti reči zhubné, * ty jazyk úlisný. – Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, * vytrhne ti korene z krajiny žijúcich. – Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, * ale z neho sa vysmejú: – „Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve * a domohol sa moci svojimi úskokmi.” – Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. * Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky. – Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, * a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré.

Žalm 52

Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú, nikto z nich nerobí dobre. – Boh pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. – Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. – Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? – Nevzývajú Boha; * no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba. – Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov, * zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol. – Kiež príde Izraelu * spása zo Siona! – Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Žalm 53

Pane, zachráň ma pre svoje meno * a svojou mocou obráň moje právo. – Bože, vyslyš moju modlitbu * a vypočuj slová mojich úst. – Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach. – Ale mne Boh pomáha * a môj život udržiava Pán. – Na mojich protivníkov obráť nešťastie * a rozpráš ich, veď si verný. – S radosťou ti prinesiem obetu; * meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý; – lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

Žalm 54

Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma. – Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika. – Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná. – Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des. – A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si? – Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“ – Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; * bo v meste vidím násilie a hádky. – Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; * v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady – a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam. – Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl. – Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ. – S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; * v sprievode sme kráčali Božím domom. – Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred. – Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni. – Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas. – Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne. – Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja. – Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu. – Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče. – Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; * a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný. – Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy. – Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; * ale ja dúfam v teba, Pane.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. sedalen, 1. hlas

Anjeli, obdivujte úžasný zázrak * a my na zemi spievajme radostné piesne, * lebo nepochopiteľným spôsobom k nám zostúpil Boh. * Pán, ktorého sa boja nebeské mocnosti, * teraz plný dobroty a lásky * spočíva na rukách starca.

Sláva i teraz, ten istý sedalen

8. katizma

Žalm 55

Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, * každodenne ma napáda a utláča. – Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň * a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší. – Kedykoľvek ma popadne strach, * spolieham sa na teba. – Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Boha sa ja spolieham – a nebojím sa: * veď čože mi môže urobiť človek? – Dennodenne mi spôsobujú škodu, * myslia len na to, ako mi zle urobiť. – Podnecujú spory, stroja úklady, * idú mi v pätách a sliedia. – Ako mne číhali na život, tak im odplať neprávosť, * Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi. – Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: * pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch? – Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: * áno, viem, že ty si môj Boh. – Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Pána, ktorého slovo velebím, – na Boha sa ja spolieham * a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek? – Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; * obety chvály ti prinesiem, – lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, * aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.

Žalm 56

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, * lebo sa k tebe utiekam; – v tieni tvojich krídel nachodím útočisko, * kým sa nepominú nástrahy. – Volám k Bohu, k Najvyššiemu, * k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro. – On zošle pomoc z neba a zachráni ma; * zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu. – Som akoby uprostred levíčat, * čo požierajú ľudí. – Ich zuby sú ako oštepy a šípy, * ich jazyk sťa nabrúsený meč. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou. – Mojim nohám nastavili osídlo, * až sa mi skormútila duša; – predo mnou vykopali jamu, * no sami do nej padli. – Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce; * budem ti spievať a hrať. – Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu. – Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi. – Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Žalm 57

Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, * vari správne súdite ľudských synov? – Naopak, v srdci páchate neprávosti, * vaše ruky pripravujú násilie na zemi. – Hriešnici sú na scestí už od lona matky, * od materského života blúdia klamári. – Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, * jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva, – ktorá nepočúva hlas zaklínačov, * hlas skúseného čarodeja. – Bože, vylám im zuby v ústach, * rozdrv čeľusť levov, Pane. – Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, * nech vyschnú ako zdeptaná tráva. – Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, * ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie. – Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, * zaživa ich strávi ako oheň hnevu. – Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, * umyje si nohy v krvi hriešnika. – A ľudia povedia: „Naozaj je odmena pre spravodlivého, * naozaj je Boh, čo súdi na zemi.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 58

Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, * chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne. – Vytrhni ma z rúk zločincov * a zachráň pred krvilačníkmi. – Pozri, úklady robia na môj život * a surovo sa vrhajú na mňa. – Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech; * nedopustil som sa neprávosti, – a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú. * Hor’ sa, poď mi v ústrety a pozri. – Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela, * precitni a potrestaj všetkých pohanov, nemaj zľutovanie nad tými, čo, vierolomne konajú. – Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta. – Hľa, čo chrlia ich ústa, * meč majú na perách: „Ktože to počuje?” – Ty sa im však smeješ, Pane; * vysmievaš sa všetkým pohanom. – Záštita moja, čakám na teba; * lebo ty, Bože, si moja ochrana. – So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza. * Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť. – Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol; * rozožeň ich svojou mocou a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca. – Pre hriech ich úst, pre reč ich perí nech sa chytia do svojej pýchy; * pre kliatbu a lož, ktorú vyriekli. – Skoncuj s nimi v rozhorčení, skoncuj a nebude ich; * a spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi a až po kraj zeme. – Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta. – Túlajú sa za pokrmom * a ak sa nenasýtia, skuvíňajú. – Ja však budem oslavovať tvoju moc * a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána, – lebo ty si sa mi stal oporou * a útočiskom v deň môjho súženia. – Tebe, záštita moja, chcem spievať, * lebo ty, Bože, si môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo.

Žalm 59

Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal; * rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť. – Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju, * ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje. – Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud, * napojil si nás vínom závratu. – Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie, * aby utiekli pred lukom. – Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ; * zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás. – Vo svojej svätyni Boh povedal: * „S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie. – Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy. – Júda je moje žezlo vladárske, * Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam. – Idumea sa mi stane podnožkou, * nad Filištínskom víťazne zajasám.” – Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey? – Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? – Pomôž nám dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí. – S Bohom budeme udatní, * on našich utláčateľov pošliape.

Žalm 60

Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, * všimni si moju modlitbu. – Od konca zeme volám k tebe, keď sa mi srdce chveje úzkosťou, * priveď ma na nedostupné bralo. – Ty si moja nádej * a bašta pred nepriateľom. – V tvojom stánku chcem prebývať naveky * a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel. – Veď ty si, Bože môj, vypočul moju modlitbu, * dal si mi dedičstvo tých, čo si ctia tvoje meno. – Kráľovi pridaj k jeho dňom ďalšie * a jeho roky nech trvajú z pokolenia na pokolenie. – Pred Božou tvárou nech tróni večne * a nech ho chráni milosť a vernosť. – Tak budem naveky ospevovať tvoje meno * a plniť svoj sľub deň čo deň.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 61

Iba v Bohu spočiň, duša moja, * lebo od neho mi prichádza spása. – Iba on je moje útočisko a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac. – Dokedy chcete napádať človeka, dokedy ho chcete všetci krušiť * ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa? – Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta, * v klamaní majú záľubu, – dobrorečia svojimi ústami, * no v srdci zlorečia. – Iba v Bohu spočiň, duša moja, * lebo len on mi dáva nádej, – iba on je moje útočisko a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa. – V Bohu je moja spása i sláva; * Boh je moja sila a v Bohu je moje útočisko. – Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; * Boh je naše útočisko. – Veď iba klam a mam sú potomci Adama, * ľudia sú iba preludom. – Keby si stali na váhu, * dohromady sú ľahší ako para. – Nespoliehajte sa na násilie a neprepadnite zbojstvu; * ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce. – Raz prehovoril Boh, * počul som toto dvoje: že Boh je mocný – a ty, Pane, milostivý; * že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov.

Žalm 63

Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; * ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom. – Bráň ma pred zberbou ničomníkov, * pred tlupou zločincov. – Jazyk si brúsia ako meč, ako šípy hádžu jedovaté slová, * aby nevinného zasiahli z úkrytu. – Znezrady a smelo doňho strieľajú, * 6 utvrdzujú sa v zločinnom zámere. – Radia sa, ako zastrieť osídla, * a vravia si: „Ktože ich zbadá?” – Vymýšľajú neprávosť a čo vymyslia, aj dovŕšia. * Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť. – Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; * zrazu ich pokryli rany, – vlastný jazyk sa im stal nešťastím. * Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou, – strach zachváti každého človeka; * i budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela. – Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho, * a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. sedalen, 1. hlas, podoben Lík ánkelskij:

Syn, čo je s Otcom na svätom tróne, * prišiel na zem a narodil sa z Panny. * Mládenčekom bol ten, čo je rokmi neopísateľný. * A tak ho prijal Simeon na ruky, * radoval sa a volal: * „Teraz, keď si už potešil svojho služobníka, * prepustíš ma, Dobrotivý.”

Sláva i teraz, ten istý sedalen

Polyjelej

Žalm 134

(zvyčajne sa prednáša iba skrátená verzia, teda len hrubo zvýraznené verše)

Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Od kraja zeme privádza oblaky, * bleskami vyvoláva dážď. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: * Aleluja, aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, * a všetkých kráľov kanaánskych. * Aleluja, aleluja, aleluja.

A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. Dom Léviho, zvelebuj Pána; * Aleluja, aleluja, aleluja.

Všetci bohabojní, zvelebujte Pána. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nad bohmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Pána nad pánmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On jediný koná veľké zázraky, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On múdro stvoril nebesia, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On stvoril veľké svetlá, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Slnko, aby panovalo vo dne, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil egyptských prvorodencov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On vyviedol Izraela spomedzi nich, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozdelil Červené more na dve časti, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Izraela previedol jeho stredom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On previedol svoj ľud cez púšť, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil význačných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A pozabíjal mocných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Oga, kráľa Bášanu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; * Aleluja, aleluja.

A Ich krajinu dal za dedičstvo, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pamätal na nás v našom ponížení, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A oslobodil nás od našich nepriateľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On dáva pokrm každému stvoreniu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Velebenie sviatku

Velebíme ťa * Kriste, darca života, * a uctievame si tvoju prečistú Matku, * čo ťa podľa zákona priniesla do chrámu Pánovho.

Verš: Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, * svoje verše venujem kráľovi.

Verš: Môj jazyk * je ako pero rýchlopisca.

Verš: Ty si najkrajší * z ľudských synov.

Verš: Ty, najmocnejší, * pripáš si meč na bedrá;

Verš: Šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.

Verš: Miluješ spravodlivosť * a nenávidíš neprávosť.

Verš: Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

Verš: Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.

Verš: O tvoju priazeň * sa budú uchádzať veľmoži národa.

Verš: Pán prebýva vo svojom svätom chráme, * Pán tróni na nebesiach.

Verš: Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, * ako ty môj Boh a kráľ vstupuješ do svätyne.

Verš: Naplní nás blahobyt tvojho domu * a svätosť tvojho chrámu.

Verš: Tvojmu domu, Pane, * patrí posvätná úcta po všetky časy.

Verš: Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach.

Verš: S tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, * lebo je dobré.

Sláva: I teraz: Aleluja! Aleluja! Aleluja! Sláva tebe, Bože! (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Jósif:

Večný Bože, prišiel si na svet ako Dieťa. * A ty, najsvätejší, podrobuješ sa očiste, * aby si ma presvedčil, * že si z Panny prijal skutočné telo. * Presvedčil si aj Simeona, * že ťa uvítal ako vteleného Boha * a bozkal ako svoj Život. * Vo svojej starobe sa radoval a volal: * „Prepusť ma už, Pane, zdroj všetkého života, * lebo ťa videli moje oči.“

Sláva i teraz, opakuje sa sedalen

Stepenna, 4. hlas

Od mladosti mojej * stíhajú ma mnohé strasti. * Ale zastaň sa ma * a zachráň ma, Spasiteľ.

Vy, čo v nenávisti máte Sion, * zahanbite sa pred Pánom, * lebo budete zničení * ako tráva ohňom.

Sláva, 4. hlas

Svätým Duchom * každá duša sa živí * a čistotou sa povznáša, * skveje sa leskom * tajuplnej Božej Trojice.

I teraz, 4. hlas

Svätý Duch napĺňa * studnice milosti * a nimi oživuje * všetko tvorstvo.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas

Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach.

Verš: Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, * svoje verše venujem kráľovi.

A znova diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz zvoláva:

Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša, zač. 8; Lk 2, 25 – 32.

V tom čase žil v Jeruzaleme muž menom Simeon, človek spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával potechu Izraela, a Svätý Duch bol na ňom. Jemu Svätý Duch vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Krista. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.”

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 6. hlas

Na príhovor svätých apoštolov, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

I teraz, 2. hlas

Na príhovor prečistej Bohorodičky, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 6. hlas:

(6. hlas) Nech sa dnes otvorí nebeská brána, * lebo večné Slovo Otcovo v čase telo prijalo, * hoci svojho Božstva sa nezrieklo. * V jeho štyridsiaty deň po narodení * Matkou sa necháva priniesť do chrámu zákona ako malé dieťa. * Starček ho prijíma na ruky a volá: * „Prepusť, Vládca, sluhu, * lebo moje oči videli tvoju spásu.“ * Prišiel si zachrániť ľudské pokolenie. * Pane, sláva tebe.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; svätých hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; svätého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; svätého hieromučeníka Metoda, michalovského igumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kánon, 3. hlas

1. pieseň. Irmos: Svojho času slnko vysušilo morskú hlbinu * a voda stála ako mohutná hradba na obidvoch stranách. * Ľud suchou nohou prechádzal a Bohu vďaky vzdával: * Spievajme Pánovi, lebo sa veľmi preslávil.

3. pieseň. Irmos: Ty si sila tých, čo v teba skladajú nádej. * Upevni, Pane, svoju Cirkev. * Veď si ju vykúpil svojou drahocennou krvou.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Jósif:

Na sinajskej hore mohol Mojžiš uzrieť len odchádzajúceho Boha. * Po búrnom mraku a víchrici počul len slabý hlas Boží. * Simeon však držal na svojich rukách vteleného Boha * a s radosťou túžil prejsť zo života do večnosti. * Preto vrúcne volal: * „Teraz, Pane, prepusť svojho služobníka!“

4. pieseň. Irmos: Kriste, tvoja všemohúca moc pokryla nebesia. * Vystúpil si z lona svojej Matky * ako zo stánku Svätyne. * A v chráme svojej slávy si sa zjavil na rukách starcových. * Všetko si naplnil svojou chválou.

5. pieseň. Irmos: Keď Izaiáš uzrel vo videní Boha, * sediaceho na vysokom a vznešenom tróne, * obklopeného cherubínmi slávy, * volal: „Ó, ja, nešťastný! * Videl som Boha, ktorý prijme telo. * Videl som Svetlo, čo nikdy nehasne * a ovláda celý svet.“

6. pieseň. Irmos: Keď Simeon vlastnými očami uzrel Spásu, * tú, čo Boh poslal ľudstvu, * zaspieval ti, Kriste: * „Pane, ty si môj Boh.“

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 1. hlas

Kriste Bože, svojím narodením si posvätil život Panny * a požehnal si ruky Simeona, * ako mu Boh prisľúbil, * aj nám si daroval spásu. * Udeľ pokoj rozvadenému ľudstvu. * Posilňuj svoju nevestu, Cirkev, * ty si najlepší priateľ ľudí.

Ikos

Ponáhľajme sa k Bohorodičke, aby sme videli jej Syna, * ako ho nesie do chrámu k Simeonovi. * Nebeskí anjeli s obdivom naň hľadia a hovoria: * „Vidíme na zemi úžasné a preslávne veci. * Nedajú sa pochopiť ani slovom vyjadriť. * Na rukách nesú Adamovho Stvoriteľa ako malé Dieťa. * Ten, ktorého nemôžu objať nebesia, spočíva v náruči starca. * Slovo utajené v Otcovi z lásky k ľuďom * nie ako Boh, ale ako človek sa dáva poznať.“

7. pieseň. Irmos: Oslavujeme ťa, Slovo Božie, * lebo si prijal telo z nepoškvrnenej Panny * a mládencom, svojim oslavovateľom, * zmenil si oheň na lahodnú rosu. * Preto ťa vrúcne velebíme: * „Požehnaný si, Pane, Bože našich Otcov.“

8. pieseň. Irmos: Traja mládenci * vhodení do neznesiteľných plameňov * vrúcne sa modlili. * Ale ohňom nedotknutí * piesňou Boha chválili: * „Dobrorečte Pánovi všetky diela Pánove. * Chváľte a vyvyšujte ho na veky.“

Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.

Medzispev: Bohorodička Panna, * nádej kresťanov, * priviň, zachráň a spas v teba dúfajúcich.

Medzispev: Bohorodička Panna, * dobrotivá ochrankyňa sveta, * zachovaj nás a ochraňuj * od všetkých bied a úzkostí.

9. pieseň. Irmos: V tieňovom a písanom Zákone vidíme obraz, veriaci, * lebo každý mužského pohlavia, ktorý otvára lono, * je zasvätený Bohu. * Preto zvelebujeme prvorodené Slovo večného Otca, * prvorodeného Syna Matky, čo muža nepoznala.

Medzispev: Zvelebuj, moja duša, Pannu, najvznešenejšiu zo všetkých nebešťanov, * nepoškvrnenú Bohorodičku

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Svitilen

Duchom vedený starec prišiel do svätyne * a vzal na svoje ruky Vládcu a Zákonodarcu a vrúcne prosil: * „Teraz ma zbav pút tela v pokoji, ako si mi sľúbil, * lebo moje oči videli Svetlo pohanov a slávu Izraela.“ (trikrát)

Chvály, 4. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

(4. hlas, podoben Dál jesí známenije:) Láskyplný Boh splnil predpisy zákona. * Dáva sa priniesť do chrámu a Simeon ho prijíma na svoje ruky.* Pokorne prosí toho, ktorí ho naplnil blaženosťou: * „Ráč ma už prepustiť, Pane, * lebo som ťa dnes videl v smrteľnom tele, * hoci si Pán života a vládneš nad smrťou.“

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Zjavil si sa, Pane, ako Svetlo na osvietenie Pohanov, * lebo ty si Slnko pravdy. * Splnil si staré predpisy * a zjavil si počiatok Nového zákona milosti. * Keď ťa uzrel Simeon, pokorne prosil: * „Zbav ma smrteľného tela, * lebo ťa dnes videli moje oči.“

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Ako Boh si sa neodlúčil od Otca, * lež dobrovoľne si prijal telo. * Objímali ťa ruky panenskej Matky. * A ty, Všemohúci, čo všetko držíš v ruke, * spočinul si na ruke Simeona. * A on ťa pokorne prosil: * „Prepusť ma teraz v pokoji, Vládca. * Už ťa videli moje oči.“

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Simeon dnes berie na ruky Pána slávy, * ktorého Mojžiš videl na Sinaji oblakom zahaleného. * On hovoril skrze prorokov * a svojmu ľudu dával zákony. * Jeho Dávid ospevuje v žalmoch. * Všetko sa pred ním trasie, * a predsa je plný milosrdenstva.

Sláva i teraz, 6. hlas

Kriste, Bože, * zo starcových rúk ako z trónu cherubínov * ráčil si sa k nám dnes skloniť. * Spas nás vo svojej dobrote * a zachráň nás pred mukami pekla, * čo ťa vrúcne vzývame.

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 1. hlas

Raduj sa, milostiplná Bohorodička, Panna, * lebo z teba vzišlo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš. * On je svetlo tých, čo prebývajú v temnotách. * Veseľ sa aj ty, starec spravodlivý, * lebo si mal v náručí Spasiteľa našich duší, ** toho, čo nám daroval vzkriesenie.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Požehnaj nás.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, ktorý na našu spásu dobrovoľne spočíval v náručí spravodlivého Simeona, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.