Utiereň 25.1.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)**

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 1. hlas

Pastierska píšťala tvojho bohoslovia * zvíťazila nad trúbami bludárskych rečníkov. * Pretože si hľadal hĺbku Svätého Ducha, * dobro i čnosti boli ti pridané. * Otče Gregor, pros Krista Boha, aby spasil naše duše. (dvakrát)**

Sláva i teraz, 1. hlas

Prečistá Panna, vo chvíli, keď ti Gabriel zvestoval svoje „Raduj sa!“, * v tebe, ako vo svätostánku, Vládca tvorstva človekom sa stal, * tak, ako to predpovedal i spravodlivý Dávid. * Tvoje vnútro nad nebesia rozšíril, * keď si pod srdcom nosila svojho Stvoriteľa. * Sláva tomu, ktorý do tvojho lona zostúpil. ** Sláva Spasiteľovi za naše vykúpenie.

4. katizma

Žalm 24

K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, * tebe dôverujem, Bože môj: – Nech nie som zahanbený * a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. – Veď nik, čo dúfa v teba, * nebude zahanbený. – Ale nech sú zahanbení tí, * čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery. – Ukáž mi, Pane, svoje cesty * a pouč ma o svojich chodníkoch. – Veď ma vo svojej pravde * a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása, a v teba dúfam celý deň. – Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie * a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov. – Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, * ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, veď si, Pane, dobrotivý. – Pán je dobrý a spravodlivý: * ukazuje cestu hriešnikom. – Pokorných vedie k správnemu konaniu * a tichých poúča o svojich cestách. – Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, * čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy. – Pre tvoje meno, Pane, * odpusť mi môj hriech, i keď je veľký. – Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? * Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť. – Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša * a jeho potomstvo bude dedičom zeme. – Pán bude dôverným priateľom tým, * čo sa ho boja, a zjaví im svoju zmluvu. – Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána, * veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel. – Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou, * lebo som sám a úbohý. – Uľav mi v úzkosti srdca * a vytrhni ma z mojich tiesní. – Pozri na moju pokoru a na moje trápenie, * a odpusť mi všetky priestupky. – Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli * a nenávidia ma ukrutne. – Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma; * nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe. – Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť, * veď sa pridŕžam teba. – Bože, vysloboď Izraela * zo všetkých jeho súžení.

Žalm 25

Súď ma, Pane, veď kráčam v nevinnosti * a v tebe mám nezlomnú dôveru. – Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, * ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ. – Pred očami mám tvoju dobrotu * a konám podľa tvojej pravdy. – Nevysedávam s daromníkmi * a s pokrytcami sa neschádzam. – Nenávidím spoločnosť zlosynov * a s bezbožnými si nesadnem. – V nevinnosti si ruky umývam * a kráčam okolo tvojho oltára, Pane, aby som ťa mohol verejne chváliť * a rozprávať o všetkých tvojich skutkoch zázračných. – Pane, milujem dom, v ktorom prebývaš, * a miesto, kde je stánok tvojej slávy. – Nezatrať moju dušu s hriešnikmi * a môj život s ľuďmi krvilačnými. – Ich ruky sú poškvrnené zločinmi, * ich pravica je plná úplatkov. – Ale ja kráčam v nevinnosti, * vykúp ma a buď mi milostivý. – Moja noha stojí na rovnej ceste; * v zhromaždeniach chcem velebiť Pána.

Žalm 26

Pán je moje svetlo a moja spása, * koho sa mám báť? – Pán je ochranca môjho života, * pred kým sa mám strachovať? – Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, * vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú. – Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. * Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere. – O jedno prosím Pána a za tým túžim, * aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, – aby som pociťoval nehu Pánovu * a obdivoval jeho chrám. – A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, * ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu. – A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, * čo ma obkľučujú. – V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, * budem spievať a hrať Pánovi. – Čuj, Pane, hlas môjho volania, * zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma. – V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!" * Pane, ja hľadám tvoju tvár. – Neodvracaj svoju tvár odo mňa, * neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. – Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma * ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása. – Hoci by ma opustili otec aj mať, * Pán sa ma predsa ujme. – Ukáž mi, Pane, svoju cestu a priveď ma na správny chodník, * lebo mám mnoho nepriateľov. – Nevydávaj ma zvoli utláčateľov, * veď povstali proti mne kriví svedkovia, dychtiví po násilí. – Verím, že uvidím dobrodenia Pánove * v krajine žijúcich. – Očakávaj Pána a buď statočný; * srdce maj silné a drž sa Pána.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 27

Pane, k tebe volám; * Bože môj, nebuď voči mne mlčanlivý, aby som sa pre tvoje mlčanie * nestal podobným tým, čo zostupujú do priepasti. – Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe * a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu. – Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi * alebo s tými, čo páchajú zlo, – čo blížnym hovoria o pokoji, * ale ich srdce je plné zloby. – Nadeľ im podľa ich skutkov * a podľa ničomnosti ich výmyslov. – Odplať im podľa diela ich rúk, * odmeň ich podľa zásluhy. – Pretože si nevšímajú skutky Pánove a dielo jeho rúk * zničí ich a nepostaví už viac. – Nech je velebený Pán, * že vyslyšal moju úpenlivú prosbu; – Pán je moja pomoc a môj ochranca. * V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; * zaplesalo moje srdce a za to mu spevom ďakujem. – Pán je sila svojho ľudu * a útočisko spásy pre svojho pomazaného. – Spas svoj ľud a požehnaj svojich dedičov, * a spravuj ich, a dvíhaj ich až naveky.

Žalm 28

Vzdávajte Pánovi, synovia Boží, * vzdávajte Pánovi slávu a moc. – Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena, * v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi. – Hlas Pánov nad vodami; * zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami! – Hlas Pánov taký mohutný! * Hlas Pánov taký veľkolepý! – Hlas Pánov láme cédre * aj libanonské cédre láme Pán. – Libanon rozkýva do tanca ako teliatko * a Sarion ako byvolča. – Hlas Pánov metá blesky ohnivé, * hlas Pánov púšťou otriasa, Pán otriasa púšťou Kádeš. – Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc, obnažuje húštiny. * A v jeho chráme všetci volajú: Sláva! – Pán tróni nad záplavami vôd, * Pán bude tróniť ako večný kráľ. – Pán dá silu svojmu ľudu, * Pán požehná svoj ľud pokojom.

Žalm 29

Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil * a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou. – Pane, Bože môj, * k tebe som volal a ty si ma uzdravil. – Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, * navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu. – Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, * vzdávajte vďaky jeho menu svätému. – Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, * ale celý život jeho láskavosť. – Podvečer je nám hosťom plač * a radosť nad ránom. – Keď som bol v bezpečí, povedal som si: * „Už nikdy sa nezakolíšem.” – Pane, vo svojej priazni si ma obdaril * mocou a cťou. – Keď si však odo mňa odvrátil svoju tvár, * hneď sa ma zmocnil strach. – K tebe, Pane, volám, * svojho Boha prosím o milosť. – Aký úžitok by bol z mojej krvi, * keby som v zemi skazu vzal? – A či ťa prach môže velebiť * alebo hlásať tvoju vernosť? – Čuj, Pane, a zmiluj sa nado mnou; * Pane, buď mi na pomoci. – Môj nárek si obrátil na tanec, * roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal, – aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. * Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 30

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; * vysloboď ma, veď si spravodlivý. – Nakloň ku mne svoj sluch, * ponáhľaj sa a zachráň ma. – Buď mi skalou útočiska, * opevneným hradom mojej spásy. – Veď ty si moja sila a moje útočisko, * pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať. – Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, * lebo ty si moja sila. – Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; * ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný. – Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; * ale ja dúfam v Pána. – Plesám a teším sa, že si milosrdný, * lebo si zhliadol na moju poníženosť. – Spoznal si tieseň mojej duše a nevydal si ma do rúk nepriateľa: * moje nohy si postavil na šíre priestranstvo. – Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; * od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje. – Život sa mi v strastiach míňa * a roky v nárekoch. – Biedny som a slabnem, * a chradnú mi kosti. – Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, * susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. – Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou. * Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba. – Veru čujem, ako ma mnohí hania: * hrôza zo všetkých strán. – Spolčujú sa proti mne * a radia sa o tom, ako ma zabiť. – Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: * „Ty si môj Boh, v tvojich rukách je môj osud.“ – Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov * a prenasledovateľov. Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom * a zachráň ma vo svojom milosrdenstve. – Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; * nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí. – Nech onemejú pery úlisné, * ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní. – Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, * a vyhradil si ju bohabojným. – Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, * pred zrakom ľudí. – Záclonou svojej tváre ich kryješ * pred zúrivosťou ľudu. – V stánku ich chrániš * pred svárlivými jazykmi. – Pane, buď zvelebený, * že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste. – Už som si v strachu hovoril: * „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“ – No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, * keď som volal k tebe. – Milujte Pána, * všetci jeho svätí. – Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, * čo si počínajú pyšne. – Vzmužte sa a majte srdce statočné, * vy všetci, čo dúfate v Pána.

Žalm 31

Blažený, komu sa odpustila neprávosť * a je oslobodený od hriechu. – Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta * a v ktorého mysli niet podvodu. – Pretože som mlčal, chradli mi kosti * a celý deň som nariekal. – Veď vo dne i v noci doliehala na mňa tvoja ruka * a ako v letných páľavách vysychala mi sila. – Vyznal som sa ti zo svojho hriechu * a nezatajil som svoj priestupok. – Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.” * A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu. – Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne. * A záplavy veľkých vôd sa k nemu nepriblížia. – Ty si moje útočisko, ochrániš ma pred súžením, * zahrnieš ma radosťou zo spásy. – Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať; * poradím ti a budem ťa mať stále na očiach. – Nebuďte ako žrebce či mulice, * ktoré nemajú rozum. – Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo, * nepodídu k tebe. – Bezbožného stíhajú mnohé strasti; * no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo. – Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a plesajte, * jasajte, všetci, čo máte srdce úprimné.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. sedalen, 3. hlas, podoben Božéstvennyja víry:

Prijal si ako dedičstvo božské osvietenie * a naučil si sa duchovnému životu. * Dosiahol si najvyššiu krásu skrze jednomenné kňazstvo. * Veď ty si skvele ujasnil dogmy * a ortodoxiou si upevnil vieru, prepodobný. ** Pros Krista Boha, aby nám daroval veľké milosrdenstvo.

5. katizma

Žalm 32

Plesajte, spravodliví, v Pánovi; * statočným sluší spievať pieseň chvály. – Oslavujte Pána citarou, * hrajte mu na desaťstrunovej lutne. – Spievajte mu novú pieseň, * nadšene mu hrajte a volajte na slávu. – Lebo Pánovo slovo je pravdivé * a verné všetko jeho konanie. – Miluje spravodlivosť a právo; * milosti Pánovej plná je zem. – Pánovým slovom povstali nebesia * a dychom jeho úst všetky ich voje. – Ako do vreca hromadí morské vody, * ako do nádrží zlieva oceány. – Celá zem nech má bázeň pred Pánom, * pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta. – Lebo on riekol a stalo sa, * on rozkázal a všetko bolo stvorené. – Pán marí úmysly pohanov, * navnivoč privádza myšlienky národov. – Ale Pánov úmysel trvá naveky, * myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie. – Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, * blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo. – Pán hľadí z neba * a vidí všetkých ľudí. – Pozerá z miesta, kde prebýva, * na všetkých obyvateľov zeme, on, čo každému osve utvoril srdce * a chápe všetky ich skutky. – Neochráni kráľa vojsko početné * ani obra jeho sila mohutná. – Kôň nepomôže k víťazstvu, * nezachráni, aj keď silou oplýva. – Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, * nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú, aby ich zachránil pred smrťou * a v čase hladu nakŕmil. – Naša duša očakáva Pána, * on je naša pomoc a ochrana. – V ňom sa naše srdce raduje * a v jeho sväté meno máme dôveru. – Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, * ako dúfame v teba.

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť. – V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne. – Hľadal som Pána a on ma vyslyšal, * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – Na neho hľaďte a budete žiariť, * a tvár vám nesčervenie hanbou. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal, * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. – Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka k nemu. – Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú. – Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. – Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej. – Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? – Zdržuj svoj jazyk od zlého * a svoje pery od reči úlisnej. – Unikaj pred zlom a dobre rob, * hľadaj pokoj a usiluj sa oň. – Pánove oči hľadia na spravodlivých * a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. – Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. – Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal, * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. – Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu. – Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. – Všetky kosti im ochraňuje, * ani jedna sa im nezlomí. – Hriešnika zloba zahubí * a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. – Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 34

Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, * napadni tých, čo mňa napádajú. – Vezmi zbroj a štít * a vstaň mi na pomoc. – Zažeň sa kopijou a sekerou * proti tým, čo ma prenasledujú. – Povedz mojej duši: * „Ja som tvoja spása.” – Nech sa hanbia a červenajú tí, * čo mi číhajú na život; – nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle. – Nech sú ako prach pred vetrom * a nech ich ženie Pánov anjel; – nech je ich cesta tmavá a klzká * a Pánov anjel nech ich prenasleduje. – Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, * bez dôvodu mi vykopali jamu. – Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, * nech sám padne do tej istej pohromy. – Lež moja duša bude plesať v Pánovi * a bude sa tešiť z jeho pomoci. – Všetko vo mne bude hovoriť: * „Pane, kto sa ti vyrovná? – Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, * chudáka a bedára pred lúpežníkmi.” – Vystúpili kriví svedkovia * a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia. – Za dobré sa mi odplácali zlým; * som celkom opustený. – Keď oni boli chorí, * ja som nosil rúcho kajúcne. – Umŕtvoval som sa pôstom * a v srdci som sa stále modlil. – Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; * zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať. – Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; * zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal. – Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi * a zubami škrípali proti mne. – Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? * Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj. – Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení * a chváliť uprostred zástupov. – Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, * čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami. – Lebo nehovoria, čo je na pokoj, * ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme. – Naširoko rozďavujú ústa proti mne, * hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.” – Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; * Pane, nevzďaľuj sa odo mňa. – Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, * Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu. – Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, * nech sa netešia nado mnou. – Nech si v srdci nehovoria: * „Dobre, ako sme si želali.” – A nech nehovoria: * „Zhltli sme ho.” – Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, * čo sa povyšujú nado mňa. – Nech sa tešia a radujú tí, * čo aj mne žičia spravodlivosť, – a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, * čo svojho sluhu obdarúva pokojom.” – Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti * a bude ťa oslavovať deň čo deň.

Žalm 35

Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca; * pred jeho očami nieto bázne Božej. – Sám sebe lichotí do vlastných očí, * aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu. – Slová jeho úst sú neprávosť a klam; * prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre. – Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti, * dáva sa na cesty nedobré, nijakej zloby sa neštíti. – Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia * a tvoja vernosť až k oblakom. – Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina: * ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš. – Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo! * Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel. – Opájajú sa blahobytom tvojho domu * a pijú z potoka tvojich rozkoší. – Veď u teba je zdroj života * a v tvojom svetle uvidíme svetlo. – Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú, * a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné. – Nech ma nezasiahne noha pyšného, * nech mnou nepohne ruka hriešnika. – Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť, * zrútili sa a viac nevstanú.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 36

Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi * a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť. – Veď oni uschnú rýchlo ako tráva * a zvädnú ako zelená bylina. – Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob, * a budeš bývať vo svojej krajine a tešiť sa z bezpečia. – Hľadaj radosť v Pánovi * a dá ti, za čím túži tvoje srdce. – Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, * on sa už postará. – Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo * a tvoje právo ako poludňajší jas. –Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; * nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, a s človekom, čo strojí úklady. – Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, * nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému. – Všetci ničomníci budú zničení, * lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme. – Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; * budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš. – Tichí však zdedia zem * a budú žiť v šťastí a pokoji. – Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému * a škrípe proti nemu zubami. – Ale Pán sa mu smeje, * lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň. – Hriešnici tasia meč * a napínajú luk, – chcú zraziť bedára i chudáka * a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste. – Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca * a ten luk sa im doláme. – Lepšie to málo, čo má spravodlivý, * než veľké bohatstvá hriešnikov. – Veď ramená hriešnikov budú polámané, * no spravodlivých posilňuje Pán. – O život bezúhonných sa stará Pán * a ich dedičstvo trvá naveky. – V nešťastí zahanbení nebudú * a v čase hladu budú nasýtení. – Ale hriešnici, tí zahynú, nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk * a stratia sa ako dym. – Hriešnik si požičiava, a nevracia, * lež spravodlivý má súcit a rozdáva. – Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme, * a tí, ktorým zlorečí, zahynú. – Pán upevňuje kroky človeka * a sprevádza ho na ceste. – Ak padne, neostane ležať, * veď Pán ho drží za ruku. – Bol som mladík, teraz som starec, * a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, ani jeho deti žobrať o chlieb. – Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, * na jeho potomstve požehnanie spočinie. – Vyhýbaj zlu a dobre rob, * a budeš mať domov naveky. – Lebo Pán miluje spravodlivosť * a neopúšťa svojich svätých. – Nespravodlivci navždy vyhynú * a pokolenie bezbožných bude zničené. – Lež spravodliví zdedia zem * budú ju obývať na veky vekov. – Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť * a jeho jazyk hovorí, čo je správne. – V jeho srdci je zákon Boží * a jeho kroky nezakolíšu. – Hriešnik striehne na spravodlivého * a usiluje sa ho usmrtiť; – lenže Pán mu ho v rukách nenechá, * nedá ho odsúdiť, keď bude súdený. – Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; * on ťa povýši za dediča zeme a dožiješ sa záhuby hriešnikov. – Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval * a vypínal sťa céder košatý; – no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, * aj som ho hľadal, ale nenašiel. – Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, * lebo budúcnosť patrí pokojamilovným. – Ale nespravodlivci všetci vyhynú * a potomstvo bezbožných bude vyhubené. – Spása spravodlivých prichádza od Pána, * on je ich ochrancom v čase súženia. – Pán im pomôže a oslobodí ich, vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, * lebo sa spoliehajú na neho.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

6. katizma

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 38

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, * aby som nezhrešil jazykom. – K svojim ústam postavím stráž, * dokiaľ je hriešnik predo mnou.” – Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, * bolesť sa mi však znova ozvala. – Srdce sa mi rozpálilo v hrudi * a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň. – A môj jazyk preriekol: * „Daj mi poznať, Pane, môj koniec – i aký je ešte počet mojich dní; * nech si uvedomím, aký je krátky môj život.” – Hľa, na pár piadí si mi dní nameral * a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. – Veru, len zdaním je bytie človeka, * každý sa mihne ako vidina. – Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, * poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie. – A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? * Ty si moja nádej. – Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď * a nevystav ma hlupákovi na posmech. – Onemel som, neotvorím ústa, * lebo si to ty urobil. – Odním odo mňa svoje tresty, * bo hyniem pod úderom tvojej ruky. – Trestami za hriechy naprávaš človeka. * Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina. – Pane, vyslyš moju modlitbu, * nakloň sluch k môjmu volaniu. – Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; * veď u teba som iba hosť, len pútnik ako všetci moji otcovia. – Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, * skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Žalm 39

Čakal som, čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil. – Vyslyšal môj nárek * a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. – Nohy mi postavil na skalu * a kroky mi upevnil. – Do úst mi vložil pieseň novú, * chválospev nášmu Bohu. – Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní, * a budú dúfať v Pána. – Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať. – Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; * a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná? – Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, * toľko ich je, že sa nedajú spočítať. – Obety a dary si nepraješ, * lež uši si mi otvoril. – Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: „Hľa, prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu. – A to chcem, Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.” – Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; * svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš. – Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, * rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse. – Neskrývam tvoju milosť * a pravdu pred veľkým zhromaždením. – Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, * tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú. – Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, * opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. – A je ich viac, než mám vlasov na hlave, * až mi z toho srdce zamiera. – Pane, ráč ma zachrániť, * príď mi čím skôr na pomoc. – Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť. – Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle. – Nech zmeravejú hanbou tí, * čo mi hovoria: „Tak mu treba!” – No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, * čo ťa hľadajú. – A tí, čo túžia po tvojej pomoci, * nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!” – Ja som síce biedny a úbohý, * no Pán sa stará o mňa. – Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, * Bože môj, nemeškaj.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 40

Blažený, kto pamätá na bedára; * v deň nešťastia ho vyslobodí Pán. – Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi * a nevydá ho nepriateľom napospas. – Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, * v chorobe sníme z neho všetku slabosť. – Volám: „Pane, zmiluj sa nado mnou, * uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.” – Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: * „Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?” – A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, * v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma. – Moji nepriatelia si šuškajú proti mne * a zmýšľajú zle o mne: – Už ho prikvačila zlá choroba; * a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.” – Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval * a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu. – Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; * pomôž mi vstať a ja im odplatím. – Z toho poznám, že ma máš rád, * ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou. – Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, * a naveky ma postavíš pred svoju tvár. – Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela * od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

Žalm 41

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou. – Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? – Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, * keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?" – Duša sa mi rozplýva pri spomienke, * ako som putoval k vznešenému stánku – a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním * a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky. – Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha. – Moja duša je skormútená; * preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone, a na vrchu Misar. – Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; * všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa. – Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. * V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života. – Hovorím Bohu: „Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? * A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?" – Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, * keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?" – Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

Žalm 42

Súď ma, Bože, * a rozhodni môj spor s neverným ľudom; – zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. * Veď ty, Bože, si moje útočisko. – Prečo si ma odohnal * a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ? – Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; * ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. – I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. – Prečo si smutná, duša moja? * A prečo sa chveješ? – Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, * spásu mojej tváre a môjho Boha.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 43

Bože, na vlastné uši sme počuli, * naši otcovia nám rozprávali o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, * za dní pradávnych. – Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, * zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil. – Veď nie svojím mečom získali krajinu, * nepomohlo im vlastné rameno, – ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, * lebo ich máš rád. – Ty si môj kráľ a môj Boh, * ty pomáhaš Jakubovi. – Len s tebou sme zahnali nepriateľov * a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám. – Nespolieham sa veru na svoj luk * ani môj meč ma nezachráni. – Ty si nás zachránil pred utláčateľmi * a zahanbil si tých, čo nás nenávideli. – V Bohu sa budeme chváliť celý deň * a naveky budeme velebiť tvoje meno. – Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s našimi vojmi. – Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou tých, čo nás nenávidia. – Vydal si nás ako ovce na zabitie * a roztrúsil si nás medzi pohanov. – Svoj ľud si predal bez zisku * a neobohatil si sa jeho predajom. – Vystavil si nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu nášmu okoliu. – Urobil si z nás príslovie pre pohanov * a národy krútia hlavou nad nami. – Celý deň mám pred očami svoju potupu * a rumenec hanby mi pokrýva tvár, – keď počúvam potupné a posmešné hlasy, * keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou. – Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba * a neporušili sme zmluvu s tebou. – Naše srdce sa neodvrátilo od teba * ani naše kroky nezišli z tvojej cesty, – a predsa si nás ponížil v kraji líšok * a zahalil tôňou smrti. – Keby sme zabudli na meno nášho Boha * a vzpínali ruky k bohu cudziemu, – či Boh na to nepríde? * On predsa pozná tajnosti srdca. – Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, * pokladajú nás za ovce na zabitie. – Prebuď sa, Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás navždy. – Prečo odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie? – Veď naša duša je pokorená až do prachu, * naše telo je pritlačené k zemi. – Vstaň, Pane, pomôž nám * a vykúp nás, veď si milosrdný.

Žalm 44

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca. – Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky. – Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť. – Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. – Nech ťa tvoja pravica * učí konať úžasné skutky. – Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy. – Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti. – Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov. – Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou, * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny. – Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru. – Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca. – Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu. – Dcéry z Týru ti prinesú dary * a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa. – Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, * jej odevom sú zlaté tkanivá. – V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; * za ňou ti privádzajú panny, jej družice. – Sprevádza ich jasot radostný, * tak vstupujú do kráľovského paláca. – Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; * urobíš ich kniežatami nad celou zemou. – Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach. – Preto ťa národy budú velebiť navždy * a na veky vekov.

Žalm 45

Boh je naše útočisko a sila * aj najistejšia pomoc v súžení. – Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali. – Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú, * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom. – Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho. – Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha. – Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa. – S nami je Pán zástupov, * naším útočiskom je Boh Jakubov. – Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi. – Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy, a štíty v ohni spaľuje. – Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem. – S nami je Pán zástupov, * naším útočiskom je Boh Jakubov.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. sedalen, 5. hlas, podoben Sobeznačáľnoje slóvo:

Stal si sa pohotovým skrze slovo pravdy * a teologicky si vyznal vládu Trojice. * Áriovu hanebnosť a nesmiernu neprávosť * si ponížil ako hrdina a ochranca nábožnosti. * Svätiteľu, ty si osvietil tých, ** čo sedeli vo tme nevedomosti.

6. katizma

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 38

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, * aby som nezhrešil jazykom. – K svojim ústam postavím stráž, * dokiaľ je hriešnik predo mnou.” – Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, * bolesť sa mi však znova ozvala. – Srdce sa mi rozpálilo v hrudi * a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň. – A môj jazyk preriekol: * „Daj mi poznať, Pane, môj koniec – i aký je ešte počet mojich dní; * nech si uvedomím, aký je krátky môj život.” – Hľa, na pár piadí si mi dní nameral * a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. – Veru, len zdaním je bytie človeka, * každý sa mihne ako vidina. – Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, * poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie. – A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? * Ty si moja nádej. – Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď * a nevystav ma hlupákovi na posmech. – Onemel som, neotvorím ústa, * lebo si to ty urobil. – Odním odo mňa svoje tresty, * bo hyniem pod úderom tvojej ruky. – Trestami za hriechy naprávaš človeka. * Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina. – Pane, vyslyš moju modlitbu, * nakloň sluch k môjmu volaniu. – Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; * veď u teba som iba hosť, len pútnik ako všetci moji otcovia. – Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, * skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Žalm 39

Čakal som, čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil. – Vyslyšal môj nárek * a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. – Nohy mi postavil na skalu * a kroky mi upevnil. – Do úst mi vložil pieseň novú, * chválospev nášmu Bohu. – Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní, * a budú dúfať v Pána. – Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať. – Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; * a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná? – Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, * toľko ich je, že sa nedajú spočítať. – Obety a dary si nepraješ, * lež uši si mi otvoril. – Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: „Hľa, prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu. – A to chcem, Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.” – Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; * svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš. – Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, * rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse. – Neskrývam tvoju milosť * a pravdu pred veľkým zhromaždením. – Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, * tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú. – Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, * opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. – A je ich viac, než mám vlasov na hlave, * až mi z toho srdce zamiera. – Pane, ráč ma zachrániť, * príď mi čím skôr na pomoc. – Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť. – Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle. – Nech zmeravejú hanbou tí, * čo mi hovoria: „Tak mu treba!” – No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, * čo ťa hľadajú. – A tí, čo túžia po tvojej pomoci, * nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!” – Ja som síce biedny a úbohý, * no Pán sa stará o mňa. – Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, * Bože môj, nemeškaj.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 40

Blažený, kto pamätá na bedára; * v deň nešťastia ho vyslobodí Pán. – Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi * a nevydá ho nepriateľom napospas. – Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, * v chorobe sníme z neho všetku slabosť. – Volám: „Pane, zmiluj sa nado mnou, * uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.” – Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: * „Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?” – A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, * v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma. – Moji nepriatelia si šuškajú proti mne * a zmýšľajú zle o mne: – Už ho prikvačila zlá choroba; * a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.” – Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval * a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu. – Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; * pomôž mi vstať a ja im odplatím. – Z toho poznám, že ma máš rád, * ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou. – Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, * a naveky ma postavíš pred svoju tvár. – Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela * od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

Žalm 41

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou. – Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? – Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, * keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?" – Duša sa mi rozplýva pri spomienke, * ako som putoval k vznešenému stánku – a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním * a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky. – Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha. – Moja duša je skormútená; * preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone, a na vrchu Misar. – Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; * všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa. – Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. * V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života. – Hovorím Bohu: „Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? * A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?" – Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, * keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?" – Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

Žalm 42

Súď ma, Bože, * a rozhodni môj spor s neverným ľudom; – zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. * Veď ty, Bože, si moje útočisko. – Prečo si ma odohnal * a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ? – Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; * ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. – I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. – Prečo si smutná, duša moja? * A prečo sa chveješ? – Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, * spásu mojej tváre a môjho Boha.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 43

Bože, na vlastné uši sme počuli, * naši otcovia nám rozprávali o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, * za dní pradávnych. – Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, * zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil. – Veď nie svojím mečom získali krajinu, * nepomohlo im vlastné rameno, – ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, * lebo ich máš rád. – Ty si môj kráľ a môj Boh, * ty pomáhaš Jakubovi. – Len s tebou sme zahnali nepriateľov * a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám. – Nespolieham sa veru na svoj luk * ani môj meč ma nezachráni. – Ty si nás zachránil pred utláčateľmi * a zahanbil si tých, čo nás nenávideli. – V Bohu sa budeme chváliť celý deň * a naveky budeme velebiť tvoje meno. – Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s našimi vojmi. – Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou tých, čo nás nenávidia. – Vydal si nás ako ovce na zabitie * a roztrúsil si nás medzi pohanov. – Svoj ľud si predal bez zisku * a neobohatil si sa jeho predajom. – Vystavil si nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu nášmu okoliu. – Urobil si z nás príslovie pre pohanov * a národy krútia hlavou nad nami. – Celý deň mám pred očami svoju potupu * a rumenec hanby mi pokrýva tvár, – keď počúvam potupné a posmešné hlasy, * keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou. – Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba * a neporušili sme zmluvu s tebou. – Naše srdce sa neodvrátilo od teba * ani naše kroky nezišli z tvojej cesty, – a predsa si nás ponížil v kraji líšok * a zahalil tôňou smrti. – Keby sme zabudli na meno nášho Boha * a vzpínali ruky k bohu cudziemu, – či Boh na to nepríde? * On predsa pozná tajnosti srdca. – Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, * pokladajú nás za ovce na zabitie. – Prebuď sa, Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás navždy. – Prečo odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie? – Veď naša duša je pokorená až do prachu, * naše telo je pritlačené k zemi. – Vstaň, Pane, pomôž nám * a vykúp nás, veď si milosrdný.

Žalm 44

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca. – Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky. – Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť. – Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. – Nech ťa tvoja pravica * učí konať úžasné skutky. – Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy. – Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti. – Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov. – Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou, * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny. – Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru. – Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca. – Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu. – Dcéry z Týru ti prinesú dary * a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa. – Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, * jej odevom sú zlaté tkanivá. – V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; * za ňou ti privádzajú panny, jej družice. – Sprevádza ich jasot radostný, * tak vstupujú do kráľovského paláca. – Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; * urobíš ich kniežatami nad celou zemou. – Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach. – Preto ťa národy budú velebiť navždy * a na veky vekov.

Žalm 45

Boh je naše útočisko a sila * aj najistejšia pomoc v súžení. – Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali. – Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú, * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom. – Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho. – Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha. – Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa. – S nami je Pán zástupov, * naším útočiskom je Boh Jakubov. – Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi. – Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy, a štíty v ohni spaľuje. – Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem. – S nami je Pán zástupov, * naším útočiskom je Boh Jakubov.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Polyjelej

Žalm 134

Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Po polyjeleji spievame velebenie:

Velebíme ťa, svätiteľ a otec Gregor, a ctíme si tvoju svätú pamiatku: Veď ty za nás prosíš nášho Boha, Krista.

Verše: Čujte to všetky národy, počúvajte všetci, žijúci na zemi.

Moje ústa hovoria premúdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

Zvestujem spravodlivosť vo veľkom zhromaždení.

Počúvať hlas tvojej oslavy a hovoriť o všetkých tvojich divoch.

Ústa spravodlivého sa učia premúdrosti a jeho jazyk vysloví rozsudok.

Blažení, ktorí žijú v tvojom dome, chvália ťa na veky vekov.

Sláva: I teraz: Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože (trikrát).

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 8, hlas, podoben Premúdrosti:

Zahanbil si lesť hanebníkov, * bohumilo si otvoril svoje spisy a vyslal si dogmy, * ktoré srdcia veriacich sýtia viac ako med, * a tak si nás pravdivo naučil slúžiť Trojici, * ktorá je jediným božstvom. * Ukázal si na obraz Spasiteľa na ikone * a vysvetlil si ako ho uctievať, * pretože on nosil ľudskú prirodzenosť. * Teológ Gregor, pros Krista Boha, * aby daroval odpustenie hriechov tým, ** ktorí s láskou oslavujú tvoju pamiatku.

Stepenna, 4. hlas

Od mladosti mojej * stíhajú ma mnohé strasti. * Ale zastaň sa ma * a zachráň ma, Spasiteľ.

Vy, čo v nenávisti máte Sion, * zahanbite sa pred Pánom, * lebo budete zničení * ako tráva ohňom.

Sláva, 4. hlas

Svätým Duchom * každá duša sa živí * a čistotou sa povznáša, * skveje sa leskom * tajuplnej Božej Trojice.

I teraz, 4. hlas

Svätý Duch napĺňa * studnice milosti * a nimi oživuje * všetko tvorstvo.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas: Moje ústa hovoria múdrosť * a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

Verš: Čujte to, všetky národy, * počúvajte, všetci obyvatelia zeme.

A znova diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz zvoláva:

Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána, zač. 35 od polovice; Jn 10, 1 – 9.

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.” Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.”

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 6. hlas

Na príhovor svätých apoštolov, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

I teraz, 6. hlas

Na príhovor prečistej Bohorodičky, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 6. hlas

Prepodobný, trojnásobne blažený, * najsvätejší otče, * dobrý pastier a učeník Krista, vodcu pastierov. * Položil si dušu za svoje ovce, * preto aj teraz všechválny Teológ Gregor, * pros svojimi modlitbami, ** aby sme prijali veľké milosrdenstvo.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; svätých hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; svätého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; svätého hieromučeníka Metoda, michalovského protoigumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kánon, 8. hlas

1. pieseň:

Izraelský národ prešiel vodou ako po suchej zemi, * odišiel z egyptského otroctva. * Radostne spievali: * Oslavujme Boha a Vysloboditeľa.

3. pieseň:

Pane, ty si utvoril hlavu nebeského okruhu, * ty si zakladateľ cirkvi. * Aj mňa upevni v tvojej láske, * ty si najvyššia túžba, * opora veriacich, jediný Milovník človeka.

4. pieseň:

Pane, počul som tajomstvo tvojej prozreteľnosti, * spoznal som tvoje skutky * a oslávil som tvoje Božstvo.

5. pieseň:

Osvieť nás tvojimi príkazmi, Pane, * a tvojou vystretou rukou nám daruj svoj pokoj, * Milovník človeka.

6. pieseň:

Prednesiem Pánovi svoju modlitbu * a jemu vyrozprávam všetky svoje trápenia, * lebo moja duša je plná nešťastí * a môj život sa priblížil k podsvetiu, * preto sa modlím ako Jonáš: * Bože, vyveď ma z rozkladu.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 3. hlas

Výrečnosťou jazyka bohoslovia * premohol si mnohé bludárske spory, svätý Gregor. * Rúchom pravovernosti utkaným od začiatku * ozdobil si svätú Cirkev. * Ona ho stále nosí a s nami, tvojimi deťmi, volá: ** „Raduj sa, otec bohoslovia a múdrosti.“

7. pieseň:

Kedysi prišli mládenci z Judey do Babylonu * a vierou v Trojicu premohli plameň pece, keď spievali: * Bože otcov, ty si požehnaný.

8. pieseň:

Premožiteľmi mučiteľa i plameňa, * stali sa skrze tvoju milosť, * lebo sa vždy usilovali o plnenie tvojich prikázaní, * mládenci, ktorí spievali: * Oslavujte Pána, všetky diela Pánove.

Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.

Velebí moja duša Pána * a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.

Po každom verši spievame:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice, * hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. * A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, * rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. * Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, * ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

9. pieseň:

Každé ucho sa preľaklo * kvôli tvojmu nevýslovnému božskému zostúpeniu: * lebo Najvyšší dobrovoľne zostúpil do tela * a vďaka panenskému lonu sa stal človekom, * preto veriaci zvelebujeme prečistú Bohorodičku.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Svitilen. Podoben Dúchom vo svjátilišči:

Meč tvojich výrokov a jeho sila celkom odťala jazyky neveriacich. Ako čosi tŕnisté si spálil ich nové bezbožné rozdelenia. Naučil si nás bohumilo sa klaňať Trojici, Gregor Teológ.

Chvály, 4. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

(4. hlas, podoben Zvánnyj svýše:) Ty si presekol oblak učenia, * a duchovne si vstúpil k nebeskému svetlu, * odkiaľ si prijal vyliatie svetla. * Teológiou si všetkých obohatil, * Gregor múdry vo všetkom, svetlo cirkvi. * Lúčmi tvojich výrokov si rozohnal temné mraky heréz. * Preto si sa usídlil tam, * kde znie hlas sláviacich sviatok, * spolubesedník anjelov, * ktorý sa neprestajne modlí, ** aby boli naše duše spasené.

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Ty si presekol oblak učenia, * a duchovne si vstúpil k nebeskému svetlu, * odkiaľ si prijal vyliatie svetla. * Teológiou si všetkých obohatil, * Gregor múdry vo všetkom, svetlo cirkvi. * Lúčmi tvojich výrokov si rozohnal temné mraky heréz. * Preto si sa usídlil tam, * kde znie hlas sláviacich sviatok, * spolubesedník anjelov, * ktorý sa neprestajne modlí, ** aby boli naše duše spasené.

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Druhý teológ a nositeľ * tajomstva božského osvietenia. * Jasný zvestovateľ náuky o Trojici, * ty ktorý si o nevýslovnom a božskom bytí * obdivuhodne vyučoval, Gregor. * A teraz sa radostne sýtiš Bohom, * preto pamätaj na tých, čo si ťa uctievajú, * bojuj za cirkev, ktorú si zhromaždil. * Veď tvoje zvestovanie siaha až do končín zeme ** a učí nás sláviť jednopodstatnú Trojicu.

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Druhý teológ a nositeľ * tajomstva božského osvietenia. * Jasný zvestovateľ náuky o Trojici, * ty ktorý si o nevýslovnom a božskom bytí * obdivuhodne vyučoval, Gregor. * A teraz sa radostne sýtiš Bohom, * preto pamätaj na tých, čo si ťa uctievajú, * bojuj za cirkev, ktorú si zhromaždil. * Veď tvoje zvestovanie siaha až do končín zeme ** a učí nás sláviť jednopodstatnú Trojicu.

Sláva, 1. hlas

Píšťalu ducha a premožiteľa heréz, * potechu pravoverných, * ďalšieho, ktorý spočíval na (Pánovej) hrudi, * skrze dogmy očitého svedka Slova, * múdreho vodcu pastierov: * učeníci cirkvi teologickými piesňami pomenujme: * veď ty si dobrý pastier, * ktorý dal seba samého, Gregor, * ako aj tvoj učiteľ Kristus, za nás; * spolu s Pavlom sa raduješ ** a prosíš za naše duše.

I teraz, 1. hlas

Vysloboď nás z našich trápení, * Matka Krista Boha, * ty, ktorá si porodila Stvoriteľa všetkých, * aby sme ti mohli spievať: ** Raduj sa, jediná zástankyňa našich duší.

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 1. hlas

Pastierska píšťala tvojho bohoslovia * zvíťazila nad trúbami bludárskych rečníkov. * Pretože si hľadal hĺbku Svätého Ducha, * dobro i čnosti boli ti pridané. * Otče Gregor, pros Krista Boha, ** aby spasil naše duše.

Sláva i teraz, 1. hlas

Prečistá Panna, vo chvíli, keď ti Gabriel zvestoval svoje „Raduj sa!“, * v tebe, ako vo svätostánku, Vládca tvorstva človekom sa stal, * tak, ako to predpovedal i spravodlivý Dávid. * Tvoje vnútro nad nebesia rozšíril, * keď si pod srdcom nosila svojho Stvoriteľa. * Sláva tomu, ktorý do tvojho lona zostúpil. ** Sláva Spasiteľovi za naše vykúpenie.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Požehnaj nás.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: K**ristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätého Gregora Teológa, konštantínopolského arcibiskupa, ktorého pamiatku dnes slávnostne slávime a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.**

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.